KVALITA INOVÁCIA PROSPERITA III/1-2 1999 (88-95)

 

FMEA PROCESOV RIADENIA KVALITY

QUALITY MANAGEMENT PROCESS FMEA

KRISTÍNA ZGODAVOVÁ

 

  1. ÚVOD

Podstata uplatnenia metódy FMEA na procesy riadenia kvality tkvie v tom, že sa použije rizikové číslo

kde je pravdepodobnosť výskytu poruchy riadenia,

– hodnotenie následkov poruchy riadenia,

– pravdepodobnosť, že porucha riadenia bude identifikovaná a nebude môcť pôsobiť.

 

Situáciu pri riadení kvality ukazuje obr. 1, kde sa predpokladá, že člen , ktorý riadi, má program riadenia kvality a že je schopný učiť sa.

 

Obr. 1 Kybernetická schéma riadenia kvality s učením sa riadiaceho (b) aj výkonného člena (f), v ktorej nie sú zakreslené hmotné toky

Bežne sa audit riadenia kvality týka iba programu a v prípade, že by malo byť posúdené riadiace pôsobenie ako celok, tak by sa muselo pozorovať aj riadiace správanie sa člena , vrátane obsahu a formy jeho riadiaceho pôsobenia

V obrázku 1 je vyznačené miesto takéhoto skúmania symbolom .

Pre prípad, že by porucha riadenia, t.j. neprípustná hodnota mala byť identifikovaná a nemala pôsobiť, malo by miesto skúmania byť na cieľovom správaní sa, t.j. na , a to v mieste .

Pre cieľové správanie sa , čiže platí

Vidíme, že tu okrem riadiaceho pôsobenia , pôsobí aj program riadenia , ktorý používa člen a zároveň vplýva aj na okolie a čas, čo je označené písmenom .

Vznikajú námietky, či je po zohľadnení , ktorý je programom riadenia kvality výkonného člena a po vplyve okolia a času , správne brať na zodpovednosť za stav , cieľového správania sa .

Prikláňame sa k názoru, že v danom prípade je účelné hodnotiť riadiaceho člena podľa stavov cieľového správania sa výkonného člena , lebo zodpovedá aj za jeho program riadenia kvality - schopnosť učiť sa a tiež za jeho vhodné pracovné okolie – vplyv . Považujeme preto za primerané, keď sa za kriteriálne miesto porúch riadenia kvality bežne považuje . V ňom sa pravda môže prejaviť výkonný člen nielen tým, že identifikuje poruchu riadenia kvality , ale aj tým, že v jeho riadení vznikne porucha.

 

2 . PROCESY RIADENIA KVALITY

Rozmanitosť a početnosť procesov riadenia kvality je aj v malej organizácii veľká a tak vzniká otázka, kde analyzovať poruchy riadenia kvality a ich následky. Pre ozrejmenie tejto problematiky použijeme obrázky 2 a 3.

V obrázku 2 je znázornené riadenie kvality ako hierarchizovaná postupnosť činností: manažment, design, výroba, servis podľa modelu systému Q-SYSTEM: MADE-MASE® (Zgodavová, 1998). Hlavné miesta pre skúmanie porúch riadenia kvality aj s pôsobením výkonných členov sú:

– stav kvality pri používaní v prevádzke – spokojnosť zákazníkov,

– stav kvality vo výrobe, kde sú obsiahnuté špecifikácie kvality ich skutočné dodržiavanie,

– stav kvality obsahujúci aj a naviac porovnanie s konkurenciou.

 

Pri podrobnom rozbore porúch v jednotlivých fázach riadenia kvality, treba skúmať: zadávanie cieľov, analýza cieľov a  stavov kvality, rozhodovanie, organizovanie a kontrolovanie

 

Obr.2 Q – SYSTEM: MADE - MASE® - znázornenie procesov riadenia kvality

A – požiadavky na kvalitu

B – program vrcholového riadenia kvality

C – stav kvality

D – ciele kvality

E – program odborného riadenia kvality

F – informácie z okolia

G – stav kvality vo výrobe

H – stav kvality pri používaní

I – špecifikácie kvality

J – program riadenia kvality vo výrobe

K – informácie z okolia

L – dosahovaná úroveň kvality

M – program riadenia kvality v prevádzke

N – pôsobenie okolia

H,G,C – hlavné miesta pre skúmanie porúch riadenia kvality

ARV – kriteriálne miesto pre audit pôsobenia riadiaceho aj výkonného člena

 

 

 

Obr. 3 Znázornenie fáz riadenia kvality

Aj poruchy jednotlivých fáz riadenia môžu byť nasledujúcou fázou riadenia identifikované a odstránené, ale je možná aj opačná situácia, že chyby sa budú zväčšovať. Zároveň treba zohľadniť aj to, že jednotlivé fázy riadenia kvality, môžu byť bez vzájomnej podriadenosti. Z týchto dôvodov by nebolo vhodné skúmať poruchovosť dvoch po sebe idúcich fáz spoločne na základe výstupu druhej z nich. Za lepšie považujeme skúmať ich nezávisle, aj keď môžu byť navzájom silne podmienené. Napríklad chyba v zadaní cieľov kvality, najmä aj je vydaná vo forme príkazu, môže sa preniesť celá aj so svojimi následkami na hotový produkt.

Orientačné znázornenie závažnosti porúch fáz riadenia pre hierarchizovanú postupnosť činností je ukázané na obr. 4. V praxi sa musí podiel fáz riadenia na poruchách kvality vyšetrovať individuálne, t.j. samostatne určiť rizikové číslo ako podiel na celkovom rizikovom čísle.


 

ZA

AN

RO

OR

KO

MANAGEMENT

n n n

n n

n n n

n n

n n n

DESIGN

n n

n n n

n n n

n n n

n n n

MANUFACTURING

n n

n n

n n

n n n

n n n

SERVICE

n n

n n

n n

n n n

n n n


Obr. 4 Príklad závažností jednotlivých fáz riadenia kvality v hierarchizovanej postupnosti procesov riadenia kvality

ZA – zadávanie cieľov kvality

AN – analýza cieľov a stavov kvality

n n n - plná závažnosť

n n - nižšia závažnosť

 

3. URČENIE RIZIKOVÉHO ČÍSLA

Rizikové číslo jednotlivých riadiacich procesov sa musí stanovovať čo najpozornejšie na stupnici 1 až 10 pre , aj samostatne, ako to prezentujú tabuľky.

 

Tab. 1 Hodnotenie pravdepodobnosti zlyhania procesu riadenia kvality.

Číselné

Hodnotenie P

Opis situácie

1

Proces prebehne vždy, lebo bez neho sa nič nekoná, resp. nevzniknú žiadne problémy.

2 – 3

Zlyhanie sa vyskytuje zriedka, ale proces treba preskúšať. Napríklad istá, aj keď malá možnosť výskytu hrubých chýb pri vážnejšej kontrole.

4 – 6

Zlyhanie sa niekedy vyskytuje. Treba preriešiť a precvičiť procedúru danej operácie riadenia kvality.

7 – 8

Vyskytuje sa často. Napríklad, prekročená neistota merania.

9 – 10

Vyskytuje sa sústavne. Napr. systematická chyba v zmluvách.

 

 

Tab. 2 Hodnotenie závažnosti následkov zlyhania procesu riadenia kvality

Číselné hodnotenie E*

Opis situácie

1

Je nepravdepodobné, že by chyba mala vplyv na procesy zabezpečovania kvality.

2 – 3

Málo významná chyba. Príjemca zistí len nepatrný rozdiel v riadení kvality, napr. vynechanie málo významnej operácie.

4 – 6

Stredná závažnosť chyby, ktorá vyvolá u operátora nespokojnosť. Napríklad neúplná špecifikácia stredne dôležitej časti výrobku.

7 – 8

Vážna chyba, ktorá môže mať dopad aj na nespokojnosť konečného externého zákazníka. Napríklad chyba v preberacom pláne.

9 – 10

Obzvlášť vážna chyba, ktorá spôsobí ťažkosti v systéme riadenia kvality a prejaví sa extrémne u konečného zákazníka. Napríklad zlá špecifikácia dôležitých znakov kvality.

  • Bodovou hodnotou sa vyjadrí reakcia toho, kto má podľa riadiaceho pokynu pracovať, resp. dopad na konečného zákazníka.

 

Tab. 3 Hodnotenie pravdepodobnosti odhalenia zlyhania procesu riadenia kvality N

Číselné hodnotenie N

Opis situácie

1

Istota, že chyba bude operátorom zistená a on bude konať správne.

2 – 3

Vysoká pravdepodobnosť odhalenia chyby. Napr. chýbajúci viditeľný otvor pri 100 % kontrole.

4 – 6

Stredná pravdepodobnosť zistenia chyby. Napr. pri štatistickom preberaní riziko odberateľa b  = 0,05.

7 – 8

Veľká pravdepodobnosť, že chyba zostane vopred neodhalená. Napr. schválenie bežnej výroby produktov, ktoré majú viac slabých miest v úrovni kvality.

9 – 10

Celkom nepravdepodobné odhalenie chyby. Napríklad príkaz na priamu montáž súčiastok bez akejkoľvek vstupnej kontroly.

 

Tab. 4 Hodnotenie základných situácií v systéme riadenia kvality

P

E

N

R

Opis situácie

Náprava

1

1

1

1

Ideálny stav.

Nie

1

1

10

10

Spoľahlivé riadenie.

Nie

1

10

1

10

Chyba riadenia bude zistená, ale nebude pôsobiť.

Nie

1

10

10

100

Chyba riadenia je veľmi málo pravdepodobná, ale pôsobila by zle.

Áno

10

1

1

10

Častá chyba s malými následkami, ale ľahko zistiteľná.

Áno

10

1

10

100

Častá chyba s malými následkami, ale ťažko odhaliteľná.

Áno !

10

10

1

100

Častá chyba s veľkými následkami, ale ľahko zistiteľná.

Áno !

10

10

10

1000

Zásadná chyba v systéme riadenia kvality.

Áno !!!

5

5

5

125

Pomerne zriedkavá chyba, s miernymi následkami, ale často nezistená.

Áno !!

Pri použití stupnice 1 až 10 sa R bude meniť v rozsahu 1 až 1 000 s priemernou hodnotou 5. 5. 5 = 125


ZÁVER

Použitie rizikového čísla a celej metódy FMEA pri zlepšovaní procesov riadenia kvality sa v praxi dobre uplatňuje, lebo sa argumentuje poruchami v dosahovaní cieľov kvality a nie iba plnením požiadaviek určitej prijatej normy pre systémy kvality.

Zvlášť sa dá odporúčať vyjadrovanie rizikového čísla a zlepšovanie procesov riadenia kvality s ohľadom na tieto kriteriálne funkcie:

  • kvalita produkcie pri jej používaní – spokojnosť zákazníkov,
  • kvalita na výrobných plochách – úroveň vyhotovenia,
  • kvalita na úrovni technických riešení – úroveň návrhu,
  • kvalita v podniku ako celku podľa kritérií EFQM,
  • úroveň kvality potrebná na zvládnutie konkurencie.


LITERATÚRA

Zgodavová,K.(1998): Simulačné projektovanie systémov riadenia kvality, Q-PROJEKT PLUS Košice, SK ISBN 80-967144-4-9.

Slimák, I(1998): Systémy kvality pre nové výrobky, Zborník z konferencie: Prvenstvo v kvalite´98, TU SjF Košice.

Halušková,M. (1999): Projektový manažment, STU Bratislava, ISBN 80-227-1279-5.

Plura,J.(1995): Metody plánování jakosti. Učební text VŠB TU Ostrava.

CSN IEC 812(1994): Metody analýzy spolehlivosti systému. Postup analýzy zpûsobû a dûsledkû poruch (FMEA), Praha, Český normalizační institut, ČR.

Potential Failure Mode Effect Analysis - FMEA,(1995): Reference Manual, Chrysler Corporation, Ford Motor Company. 2nd Edition.

Autorka:

Doc. Ing. Kristína Zgodavová, PhD., Technická univerzita v Košiciach, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Laboratórium priemyselného inžinierstva, Košice Letná 9 042 00 Košice, e-mail: kzgodav@tuke.sk


DOZADU         ABSTRAKTY         OBSAH        DOPREDU